1. DIAGNOSTIKA
   1. Diagnóza F 64.0
   2. Diagnostika - dôkazy, dôkazy, dôkazy
   3. “Skutoční” a tí druhí
   4. Princíp sebaurčenia
2. VYŠETRENIA
3. HORMÓNY
4. STERILIZÁCIA A KASTRÁCIA
5. REKONŠTRUKCIA HRUDNÍKA
6. GENITÁLNA REKONŠTRUKCIA

DIAGNOSTIKA

Diagnóza F 64.0

Na to, aby bola transrodovým ľuďom umožnená medicínska tranzícia a zmeny v identifikačných dokladoch sa vyžaduje, aby spĺňali kritériá na určenie diagnózy F 64.0 - Transsexualizmus. V desiatej verzii Medzinárodnej klasifikácii chorôb je diagnóza F 64.0 radená medzi Duševné poruchy a poruchy správania, konkrétnejšie Poruchy osobnosti a správania dospelých. Ide síce o kategorizáciu stále platnú, no postavenú na zastaraných princípoch. Približne v roku 2017 by sa mala zmeniť vydaním jedenástej verzie Medzinárodnej klasifikácie chorôb, z ktorej má byť transsexualizmus úplne vylúčený.  Namiesto neho je vytvorená kategória súvisiaca so sexuálnym zdravím. Týmto má byť zabezpečené, že poistenie bude pokrývať náklady na zdravotnú starostlivosť, ale transrodovosť ako taká nebude považovaná za chorobu.

Podobný koncept je používaný aj v americkom Diagnostickom a štatistickom manuáli chorôb, DSM 5. Za problém sa považuje rodová rozlada (dysfória), ktorá vzniká ako následok nesúladu medzi rodom pripísaným pri narodení a prežívaným rodom. Transrodoví, či transsexuálni ľudia teda nie sú považovaní za chorých a rodová rozlada sa preto diagnostikuje len v prípade, že to daná osoba z nejakého dôvodu potrebuje, napr. kvôli prístupu k zdravotnej starostlivosti alebo zmene dokumentov. Množstvo transrodových ľudí však potrebu medicínskej tranzície nepociťuje.

Nie je ešte preskúmané, aký vplyv má prítomnosť tejto konkrétnej diagnózy na ďalší život transrodových ľudí na Slovensku, okrem toho, že množstvu z nich zhoršuje prežívanie. Je pravdepodobné, že na základe nej môže byť osoba vylúčená z výkonu určitých povolaní, nevie sa však, ako by zavážila napríklad v prípade, že by si transrodová osoba chcela osvojiť dieťa.

↑ na začiatok

Diagnostika - dôkazy, dôkazy, dôkazy

Zo skúseností mnohých trans ľudí vieme, že väčšina poskytovateľov zdravotnej starostlivosti diagnózu F 64.0 určí, až keď sú si istí, že daná osoba naozaj cíti to, čo tvrdí. Existujú obavy, aby sa im povolenia k operáciám a zmenám dokumentov nevrátili vo forme sťažnosti za zlú diagnózu v prípade, že si to človek rozmyslí. (pozn. - chystáme dlhší text o tzv. "mýte rozmyslenia") Napriek tomu je stanoviť objektívnu diagnózu v podstate nemožné, keďže sa zakladá na subjektívnom prežívaní človeka a pre jej určenie je nutný váš súhlas. Ako teda dokážete, že ste skutočne muž, alebo žena, keď v našej kultúre sú za hlavný dôkaz muža a ženy považované genitálie? A vy ste majiteľom genitálií, ktoré v spoločnosti zodpovedajú rodu, ktorý vám nevyhovuje.

Dokazovanie prebieha hlavne na úrovni kompenzácie mužskosti a ženskosti v náhradných oblastiach, teda v rodovej roli a rodovom prejave. V podstate ide o nazhromaždenie čo najväčšieho počtu “dôkazov o pravosti” vášho prežívania. A týmito dôkazmi sú maskulínne, či feminínne prejavy v čo najviac oblastiach vášho života.  Taktiež sa to týka osobnej histórie. Čím dlhšie prežívate tieto pocity a správate sa podľa nich (najlepšie od raného detstva), tým viac je to považované za dôkaz o skutočnosti vašich pocitov. Najlepšie je, ak ste už v tejto roli zabehnutý a lekárovi tým odpadá nutnosť sprevádzať vás celým procesom coming outu pred okolím.

Nie je nič zlé na tom, ak očakávania kladené na svoju zvolenú identitou spĺňate bez akejkoľvek námahy a ak vám nastavené podmienky sadnú. Je však dôležité uvedomiť si, že ide o veľkú výhodu, ktorú nemá každý. Nikto by nemal byť nútený k potláčaniu svojich záujmov, záľub, svojho správania či preferovaného vzhľadu preto, aby mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Niektoré osoby to majú so svojou rodovou identitou komplikovanejšie (viac), nie sú heterosexuálne alebo vo vzťahu, ktorý je vnímaný ako heterosexuálny, nevyhovuje im ponúkaný model medicínskej tranzície, alebo ich správanie, záľuby, atď. nie sú hodnotené ako “typické” dôkazy mužskosti alebo ženskosti. Nie každý sa tiež vnútorne stotožňuje s nálepkou “transsexuál/ka”.

Jednou z podmienok pre určenie diagnózy je túžba po trvalých telesných zmenách, ktoré korešpondujú s veľmi rozšírenou spoločenskou predstavou o tom, čo znamená byť ženou alebo mužom. Očakáva sa, že táto túžba je akútna a výrazne zhoršuje život transrodovej osoby. Hoci je pre mnohých trans ľudí je zahájenie tranzície doslova záchrana, ich predstavy o tom ako chcú tranziciovať môžu narážať na postoj spoločnosti alebo poskytovateľov zdrav. starostlivosti. Jedným z príkladom je, ak poskytovateľ apeluje na sterilizáciu alebo genitálnu rekonštrukciu, príp. týmto zákrokom podmieňuje zmenu dokumentov, hoci trans osoba si žiadny z týchto zákrokov nepraje. Je v poriadku, ak sa predstava trans človeka o tom, čo chce podstúpiť časom mení a vyvíja.

↑ na začiatok
 

“Skutoční” a tí druhí

Ak ste žena, mali by ste mať čo najviac znakov “ženskosti” - dlhé vlasy, make-up, šaty a sukne (najlepšie farebné), vysoké podpätky, nalakované nechty... Taktiež by ste mali mať stereotypne ženské záujmy - varenie, pečenie, nakupovanie, mali by ste túžiť po deťoch, starať sa muža a o domácnosť. Mali by ste mať isté predstavy o svojom tele - túžiť jednoznačne po prsiach a vagíne, v sexuálnej oblasti byť pasívna, neznášať a nepoužívať svoj penis a milovať a používať penis muža, po ktorom túžite. Vôľa zapáčiť sa heterosexuálnym mužom sa hodnotí kladne. Ak ste žena, ktorú priťahujú ženy, ktorú príliš nezaujíma make-up, venuje sa intelektuálnym činnostiam, má rada svoj penis a používa ho počas sexu, je veľmi pravdepodobné, že to bude vnímané ako niečo, čo spochybňuje vašu ženskosť, napriek tomu, že i ženskosť v tejto forme existuje a je plne valídna.

Ak ste muž, najlepšie to dokážate flanelovou košelou, voľnými nohavicami, krátkymi vlasmi, záujmami ako pivo, futbal, počítačové hry, posilňovanie… Priťahovať by vás mali ženy a vaša sexualita by mala byť dominantná a aktívna, taktiež by ste mali neznášať a nepoužívať svoju vagínu, ale milovať a používať vagíny žien, ktoré vás priťahujú. To isté platí o prsiach - tie by ste si mali napriek všetkým zdravotným rizikám tesno zväzovať, no všímať si prsia žien okolo vás. Ak ste muž, ktorého priťahujú muži, ktorý niekedy používal svoju vagínu pri sexe a užil si to; ktorý si lakuje nechty, nosí make-up a zaujíma sa o módu, bude to interpretované ako ženské správanie. Predstava toho, že by napr. trans muž mal vynosiť deti je považovaná za absurdnú aj napriek tomu, že časť trans mužov s láskou porodila deti i po zmene dokumentov. Naopak - vyjadrovanie odporu voči vynoseniu detí alebo vlastným reprodukčným orgánom ako takým je, naopak, podporované a očakávané.

A čo v prípade, keď ste človek, ktorý sa necíti ani ako muž, ani ako žena, alebo ako ako oboje naraz, či občas tak a občas inak? Ak viete, že v spoločnosti, ktorá uznáva len dve formy existencie - mužskú alebo ženskú - by pre vás bolo lepšie existovať v inej, než vám bola predpísaná, je to úplne v poriadku. Rôznorodosť prežívania vlastnej rodovej identity je veľmi široká a už z vašej osobnej skúsenosti vyplýva, že existujú aj iní ľudia, než len muži a ženy. V prípade diagnostiky ste v takej istej pozícii ako všetci ostatní. Ako v každom prípade, je dôležité si rozmyslieť, čo vám medicínska tranzícia môže priniesť a poskytovateľovi zdrav. starostlivosti podať čo najviac jasných dôkazov o tom, že ste mužom alebo ženou, teda akýmsi metaforickým "opakom" svojho pripísaného rodu.

Medicínska predstava o tom, čo “skutočný transsexuál” prežíva a aký má postoj k svojmu telu sa odráža na samotnom prežívaní trans ľudí. Nezriedka začnú človeka v procese diagnostiky sužovať veci, ktoré predtým nevnímal negatívne; začne mať pocit, že musí svoj trans status dokazovať nielen poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale i okoliu, napríklad hovorením o tom, ako negatívne vníma svoje telo. Poskytovateľ zdrav. starostlivosti tieto pocity nezriedka rozdúchava negatívnymi komentármi na vzhľad svojej klientely, vrátane vecí, ako je voľba účesu alebo oblečenia. Počuli sme aj o požiadavke na ukázanie spodného prádla. Zhoršenie sebaobrazu človeka pod vplyvom takejto situácie môže spôsobiť, že sa začne pridŕžať stereotypných predstáv o mužoch a ženách, o ich telách, sexualite, prežívaní a správaní. Celý proces môže byť natoľko stresujúci, že môže trvať roky, kým sa človek uvoľni natoľko, aby sa začal prejavovať podľa seba. Aj preto je dobré mať kontakt s inými trans ľuďmi a všímať si rôznorodosť ich prežívania, identít a príbehov a mať priestor pre spracovanie negatívnych zážitkov.
↑ na začiatok
 

Princíp sebaurčenia

Princíp sebaurčenia znamená, že vy najlepšie viete, kým ste, ako sa cítite a nikto iný nie je väčším odborníkom na vašu identitu a prežívanie. Z hľadiska ľudských práv by bolo najvhodnejšie, keby zdravotná starostlivosť a zmeny dokumentov boli ľuďom umožnené na základe tohto princípu. Lekári by tak zaujali asistentskú pozíciu namiesto pozície tých, ktorí o identitách iných rozhodujú. Princíp sebaurčenia však nie je dopriatý ľuďom vo väčšine spoločností. Ich právna i osobná identita je im pridelená na základe genitálií a zmena tejto identity podlieha rôznym podmienkam. Jednou z nich je aj diagnóza mentálnej poruchy, ktorá  je dnes obraňovaná ako nutnosť pre prístup ku zdravotnej starostlivosti. K zdravotnej starostlivosti však majú prístup napr. tehotné osoby bez toho, aby bolo tehotenstvo považované za poruchu, takže argument, že diagnóza mentálnej poruchy je nutná nie je v skutočnosti až tak zmysluplný.
↑ na začiatok

VYŠETRENIA

V súčasnej lekárskej praxi je na zahájanie užívania hormónov nutné vystavenie diagnózy F 64.0, endokrinologické, psychologické (klinické) a genetické vyšetrenie. Niektorí lekári vyžadujú tiež urologické alebo gynekologické vyšetrenie.

Endokrinologické vyšetrenie býva vo forme odberu krvi, zmerania krvného tlaku, uvedenia hmotnosti a výšky a pohovoru. Absolvovať jednorázové vyšetrenie, ktoré potrebujete na postup v tranzícii, by nemalo byť problémom. Oveľa väčším problémom býva prístup k dlhodobej endokrinologickej starostlivosti, aj napriek tomu, že pravidelné sledovanie endokrinológom je pri užívaní hormónov výrazne odporúčané. Trans ľudia sú teda vo veľa prípadoch odkázaní na súkromné zdravotnícke zariadenia, čo im zvyšuje finančné náklady. Ide o porušenie práva na zdravotnú starostlivosť.

Pri genetickom vyšetrení ide o vyšetrenie karyotypu tiež prostredníctvom odberu krvi, teda zistenia, či je vaša chromozomálna kombinácia XX alebo XY, aby sa vylúčili prípady intersexuality na úrovni chromozómov (napr. kombinácia XXY, XXX, a pod.). Nemáme vedomosti o tom, aký je postup v prípade, že sa intersexualita potvrdí.

Počas vyšetrenia u klinického psychológa ide najmä o vylúčenie psychózy prostredníctvom psychodiagnostického rozhovoru, Rorschachovho testu, kresby postavy a rôznych diagnostických dotazníkov.
↑ na začiatok

HORMÓNY

Transrodoví ľudia majú možnosť užívať hormóny, ak im to zdravotný stav dovoľuje, resp. ak im to poskytovateľ zdravotnej starostlivosti  na základe spomínaných vyšetrení schváli. Užívaním hormónov zvyčajne nastáva obdobie puberty, v ktorom sa menia niektoré telesné znaky. Môže tiež dochádzať k vnútorným zmenám - niektorí ľudia popisujú zmenu sexuálnej orientácie. Tak, ako sa u cisrodových ľudí rozvíjajú vplyvom hormónov znaky, s  ktorými nemusia byť úplne spokojní, to isté platí pri trans osobách. Predstava, že transrodoví ľudia musia vítať každú jednu zmenu spôsobenú hormónmi je nerealistická. Medzi najčastejšie predpisované hormóny patrí estrogén v kombinácii s antiandrogénmi a testosterón.

V medicínskej praxi sa užívanie hormónov spája s tzv. Real Life Testom, teda testom, či trans osoba zvládne prechod z jednej sociálnej kategórie do druhej. Jeho úspešnosť je taktiež posudzovaná na základe stereotypných predstáv o mužoch a ženách, ako aj na základe toho, že nehlásite nijaké zásadné problémy s akceptáciou od okolia. Hoci mnoho trans ľudí potrebuje podporu a ich tranzícia nebýva jednoduchá, ocitnú sa v situácii, že o ňu nemôžu požiadať, pretože by mohla znamenať nedobrovoľné ukončenie tranzície.

Antiandrogény potlačia účinky testosterónu a potlačia jeho produkciu. Samotná neprítomnosť testosterónu má na telo účinky v podobe rozloženia tuku, zastavenia vypadávania vlasov, úbytku svalovej hmoty, zjemnenia pokožky, ochlpenia, vlasov a črtov tváre. Ak osoba zároveň užíva estradiol (estrogén), jeho účinky na telo sú zreteľnejšie, je vyššia pravedpodobnosť, že osobe narastú prsia a v hormonálnom systéme sa estrogén stane dominantným. Prechodom na estrogénový systém veľa ľudí prichádza o časť energie, takže ich fyzická námaha rýchlejšie vyčerpá a zhorší sa ich výdrž. Spontánne erekcie zvyknú vymiznúť, genitálie sa môžu zmenšiť a nepoužívaním môžu tkanivá atrofovať, čo môže mať negatívny vplyv napr. na výsledok genitálnej rekonštrukcie.

Testosterón spravidla spôsobuje výraznejšie ochlpenie, nadobúdanie svalovej hmoty, presúvanie tuku, zmeny hlasiviek, čo má za následok hlbší hlas. Vlasy a pokožka sa začnú viac mastiť a spravidla do niekoľko mesiacov ustúpi menštruácia. Celkový dojem z postavy a črty tváre sa zvyknú zmeniť na menej jemné. Fyzická námaha byva s testosterónovým systémom ľahšie zvládnuteľná a svalova hmota pribúda ľahšie. Genitálie sa zvyknú zväčšiť a inak reagovať na vzrušenie. Rast fúzov, brady a prejavenie sklonov k androgénovému plešateniu sa objavujú veľmi individuálne - ani vzhľad vašich blízkych príbuzných nemusí byť dostatočnou zárukou.

Začatím hormonálnej terapie vstúpujete do puberty, takže emocionálne výkyvy sú úplne prirodzené. Musíte si tiež zvykať na nový spôsob fungovania so svojim telom. Estrogén môže prudko znížiť libido a zmeniť celkové prežívanie sexuálneho vzrušenia, testosterón môže libido, naopak, zvýšiť a zintenzívniť. Je dôležité o týchto zmenách so sexuálnymi partnermi komunikovať. Veľmi nebezpečné je zvaľovanie agresívnych prejavov na vysokú hladinu testosterónu. Mnoho trans ľudí, ktorí začnú užívať testosterón sa celkovo upokojí, a ak nie, je pravdepodobnejšie, že sú za tým psychické problémy a nie samotná prítomnosť testosterónu v tele.

Je dôležité mať realistické predstavy o tom, čo vám hormóny môžu poskytnúť. Existujú transrodové osoby, ktorým hormóny nezaručia v spoločnosti plynulý prechod zo ženskej do mužskej kategórie (alebo naopak), a toto je absolútne v poriadku. Určitá kategória trans ľudí tiež nechce, alebo nemôže užívať hormóny. Je dôležité nepodmieňovať akceptáciu kohokoľvek identity faktom, že užíva hormóny alebo že sa jeho telo vplyvom ich pôsobenia mení.
↑ na začiatok

STERILIZÁCIA A KASTRÁCIA

Transrodoví ľudia nemajú v súčasnej praxi príliš na výber medzi tým, či si svoje reprodukčné orgány ponechajú, alebo nie. Na základe predpokladu, že trans ľudia nechcú mať deti, príp. si neprajú ponechať svoje reprodukčné orgány je na trans osoby vyvíjaný tlak zbaviť sa ich. Častokrát býva ich posun v tranzícii podmienený tým, či s týmto zákrokom súhlasia.

Odstránenie semenníkov (orchiektómia) je možné vykonať cez oblasť triesla, v ktorej ostávajú jazvy (ingvinálna orchiektómia), alebo cez miešok.

Odstránenie vaječníkov spolu s vajcovodmi a maternicou (obojstranná adnexektómia a hysterektómia) sa dá urobiť niekoľkými metódami. Abdominálna hysterektómia zanecháva najvýraznejšie jazvy a aj sa najdlhšie hojí. Pri laparoskopickej hysterektómii ide o malý rez v oblasti pupka, v prípade vaginálnej hysterektómie síce nedochádza k nijakému viditeľnému zjazveniu, odporúča sa však najčastejšie osobám po pôrode. Laparoskopicky asistovaná vaginálna hysterektómia využíva kombináciu oboch metód a údajne ide o najšetrnejší zákrok.

Hoci sa hovorí o sterilizácii trans osôb, pod sterilizáciou sa rozumie zabráneniu plodnosti bez odstránenia alebo poškodenia reprodukčných orgánov. Naproti tomu na trans osobách zvyčajne býva vykonávaná kastrácia, pretože orgány sa ostraňujú. Za výrazný problém nepovažujeme individuálne rozhodnutie podstúpiť daný zákrok, ale fakt, že prakticky neexistujú podmienky, za ktorých by trans ľudia nerozhodovali pod nátlakom. Väčšina poskytovateľov zdrav. starostlivosti kladie na kastráciu dôraz a explicitne ju od svojej klientely vyžaduje.  Ukončenie reprodukčnej schopnosti býva všeobecne vnímané ako akt “zmeny pohlavia”, čo je paradoxné, pretože napr. u cisrodových žien nebýva hysterektómia vnímaná rovnakým spôsobom, t.j. neprichádzajú ňou o ženskosť a nenadobúdajú mužskosť.

Zdravotná starostlivosť ako celok je nastavená negatívne voči transrodovým ľuďom, ktorí si chcú reprodukčné orgány ponechať. Je veľmi náročné zohnať gynekologickú starostlivosť, ak má osoba vagínu a písmeno M v dokumentoch. To isté sa dá predpokladať o urologickej starostlivosti pre osoby s penisom a písmenom F v dokumentoch.
↑ na začiatok

REKONŠTRUKCIA HRUDNÍKA

Pod rekonštrukciou hrudníka rozumieme odstránenie prsných žliaz s úpravou hrudníka a dvorcov. Na Slovensku tento zákrok vykonáva na súkromných klinikách a trans človek si ho hradí sám. Finančne sa pohybuje okolo 1000 - 1500eur a nevyžaduje si dlhodobú hospitalizáciu. Predpokladá sa, že človek užíva testosterón nejakú dobu predtým, než pristúpi k tejto operácii.

Načasovanie tohto zákroku je medzi poskytovateľmi zdrav. starostlivosti rôzne. Niektorí ho uvádzajú ako podmienku pre zmenu dokumentov a niečo, čím je potrebné prejsť ešte pred kastráciou, niektorí vyžadujú najprv kastráciu a rekonštrukciu hrudníka ponechávajú na neskôr, resp. považujú ho skôr za “kozmetický” zákrok. Keďže ide o zákrok, o ktorý sa uchádza značná časť trans ľudí, podmieňovať prístup k tomuto zákroku je problematické. Rovnako problematické je však tento zákrok vyžadovať od každého bez rozdielu.

V závislosti od veľkosti žliaz zvolí plastický chirurg konkrétny postup. Pri menšom objeme môže ísť o zákrok vykonaný cez bradavky, pri ktorom je zjazvenie spravidla minimálne. Pri väčšom objeme sa zvyčajne volí postup, pri ktorom ostávajú na hrudníku jazvy. Zlá elasticita pokožky tiež spravidla vedie k tomu, že sa zákrok nezaobíde bez výrazných jaziev. K zhoršeniu elasticity pokožky prispieva  zväzovanie hrudníka dlhodobo a zlým spôsobom.
↑ na začiatok

GENITÁLNA REKONŠTRUKCIA

Pri genitálnej rekonštrukcii sa mení tvar genitáli. Vagína je zvyčajne vytvorená z tkanív penisu (vaginoplastika), penis býva vytvorený z kože z iných častí tela (faloplastika). Rekonštruuje alebo konštruuje sa orgán, ktorého funkčnosť, veľkosť a tvar závisí od individuálnych dispozícii, taktiež však od použitej techniky a následnej starostlivosti.

Nemáme skúsenosti s genitálnou rekonštrukciou na Slovensku - niektorí ľudia sa vyberú za týmto zákrokom do Česka, čo je po dohode s poisťovňou do veľkej miery preplácané. Názory na kvalitu služieb v Česku sa líšia. Za zmienku však stojí, že v Česku sú najmä trans ženy do vaginoplastiky nútené zákonom a vzdávajú sa možnosti žalovať lekára v prípade, že by operácia trvalo poškodila ich telo. Zákrok nefunguje na báze informovaného súhlasu a hrubo tým porušuje medzinárodné ľudskoprávne štandardy.

Medzi najväčšie mýty súvisiace s genitálnou rekonštrukciou patrí, že ide o “konečný” zákrok, ktorý “mení pohlavie” osoby; že ide o akúsi “chirurgickú zmenu pohlavia”. Voľba podstúpiť genitálnu rekonštrukciu je však mimoriadne osobná záležitosť a vôbec nie je taká samozrejmá, ako by sa mohlo zdať. Je úplne v poriadku, ak si niekto genitálnu rekonštrukciu praje, no posudzovanie rodu iných osôb na základe ich genitálii alebo ochoty podstúpiť tento zákrok je neakceptovateľné. Trans ľudia sa líšia v postojoch ku svojim telám a v tom, ktoré zákroky si prajú či neprajú podstúpiť, taktiež majú o sebe rozličný sebaobraz, v ktorom nemusia genitálie zohrávať rolu.
↑ na začiatok