Určite to už odo mňa zaznelo, ale prajem si, aby sme prestali pretláčať naratív „zlého tela“ pri popise toho, čo to znamená byť trans. Viem, že niektorí ľudia takto vnímajú svoju situáciu – a to je v poriadku. Používajte slová, ktoré vaše skúsenosti vystihnú najlepšie. Znepokojuje ma však, že veľa zdrojov vzdelávania a informácii nám tlačí „zlé telo“. Keď čítam veci od cisrodových rodičov o ich necisrodových deťoch, vždy použijú pojdem „zlé telo“. Hovoria o „pohlaví, s ktorým sa narodili“ keď myslia pohlavie, ktoré im bolo pripísané. Propomínajú svojim deťom, že „sa narodili ako [určité pohlavie/rod]“. A tieto deti nenávidia svoje telá.

Viem veľmi dobre, čo je to telesná dysfória – nijaké množstvo krajších slov ju nezaženie. Ak je váš mozog nastavený na to, že nemáte mať niektoré časti tela, ktoré máte, alebo máte mať časti tela, ktoré nemáte, nijaké množstvo „no, veď to nemusíš nazývať penisom/vagínou“ alebo „nerobí to z teba muža/ženu – veľa žien/mužov/nebinárnych ľudí má tieto časti tela“ na svete vám nezaručí pohodlie.

Takisto však viem, čo je spoločenská dysfória. Viem, že niektorým trans ľuďom by ich telá nevadili, ak by ostatní videli, kým títo ľudia skutočne sú. Viem, že niektorí trans ľudia svoje telá milujú – áno, aj tie časti, „kvôli ktorým sú vlastne určitým pohlavím“, či čo. Tento vzťah však nevniká len tak. Kým rozuzlíme negatívne posolstvá ako „penis=muž, vulva=žena“ a vyriešime si, či pocity voči našim vlastným častiam tela je niečo vnútorné, čo sa nedá zmeniť, alebo je to výsledkom toxických a falošných ideí, môže uplynúť veľa času.

Poznám viacero trans mužov, ktorí až do puberty nemali problém so svojim telom. Veľa z nich odmala akosi predpokladalo, že im v puberte narastie penis (a nejde o zlý predpoklad, ak by mali možnosť užívať testosterón a prejsť pubertou takto). Ak počujem o dieťati, ktoré prechováva neuveriteľnú nenávisť voči svojmu telu, zvyčajne ide o malé dievčatko. Počúvam o trojročných deťoch, ktoré si prikladajú nožnice k vlastným genitáliám – takto veľmi nenávidia svoje telá v takom mladom veku.

Ako vravím – niektoré deti budú svoje telá vnímať ako zlé, nezávisle od toho, čo ich rodičia alebo ktokoľvek iný urobí. Rozmýšľam však, koľko detí vôbec dostalo inú možnosť. Nehovorím, že by sme mali deťom klamať o realite, no aj tak už prekračujeme hranice. Len dovoliť veľmi mladej dievčine s penisom povedať „som dievča“ a nechať ju fungovať ako dievča rúca rodové normy. Ľudia ju kvôli jej telu považujú za chlapca, a to ona veľmi dobre vie. Tak prečo jej nedovolíme vnímať jej telo ako jej vlastné? Ako dievčenské telo, pretože je dievča a je to jej telo. Pokiaľ ide o jej vlastný komfort pri nazývaní svojho tela, smie použiť akékoľvek slová.

Viem, že ľudia o tomto už písali – že telo trans ženy nie je „mužské telo“, je to jej telo, telo ženy, jednoducho len nie telo cis ženy. Telo trans muža nie je „ženské telo“, ale telo muža. A telo nebinárnej osoby nie je telo osoby binárneho pohlavia/rodu.

Nemyslím, že by sme mali deti odhovárať od tranzície, od blokerov hormónov a správnej puberty namiesto prechádzania peklom. Takisto si však myslím, že by sme nemali deti tlačiť do tranzície. Učiť ich, že majú „nesprávne telo“, vnucovať im cisnormatívne definície tiel, vravieť im, že maju „chlapčenské telo“ alebo „dievčenské telo“ a že jediná cesta, akou to pôjde napraviť, je hormónami a operáciami – toto je tlačenie do tranzície. Toto je obmedzovanie ich možností. V budúcnosti možno budú schopné rozpliesť sieť negatívnych posolstiev, zoslanú na nich ich podpornými, milujúcimi blízkymi, ktorí to s nimi myslia dobre. Dovtedy ale už možno podstúpia zmeny kvôli tomu, ako sme ich naučili rozmýšľať o svojich telách.

Trans ľudia, ktorí potrebujú tranzíciu, ju budú potrebovať nezávisle od toho, ako nazveme ich telo. Kebyže žijeme vo svete, ktorý otvorene akceptuje trans ľudí, zaobchádza s nimi s rešpektom, v ktorom ľudia nie sú nikdy nazvaní nekorektným rodom – aj tak by existovali trans ľudia, ktorí jednoducho potrebujú tranzíciu. Ale keďže v takom svete nežijeme, existuje viac trans ľudí, ktorí potrebujú tranzíciu na to, aby boli spoločnosťou akceptovaní. Nijaké množstvo „nemusíš svoje genitálie vnímať ako penis/vagínu“ alebo „je to tvoje telo, čiže je to telo [správneho rodu/pohlavia]“ to nezmení. Vidieť však svoje telo ako svoje, definovať jeho rod presne tak, ako definujeme svoj vlastný, môže pomôcť pri čakaní na zmenu.

Taktiež existujú transrodoví ľudia, ktorí netranziciujú a sú v živote úplne spokojní. Niektorí sú otvorene trans aj napriek tomu, že tranzíciu nepodstúpia. Spevák skupiny The Cliks, Lucas Silveira, roky neužíval testosterón kvôli strachu z toho, aký efekt by mal na jeho hlasivky, a predsa celý čas žil otvorene a verejne ako muž. Táto možnosť je skôr dostupná mužom a genderqueer ľuďom, než ženám, no časy sa menia. Niekto sa zdôverí len blízkej skupine ľudí a takáto podpora im stačí. Mnohým trans ľuďom dáva možnosť takto žiť vedomie, že ich telo je ich vlastné a že spoločenské vnímanie rodu sa ich nemusí týkať ich tela o nič viac, ako sa týka ich identity.

Opakujem: nemyslím si, že by sme mali deti tlačiť do tranzície. Mala by tu však pre nich byť táto možnosť, pričom by nemala byť zastretá niečim ako „ale ja nechcem mužské telo“, namiesto „toto je rozhodnutie, ktoré mi prinesie šťastie a vďaka ktorému sa budem cítiť dobre vo svojej koži“.

Nie je to to isté, ako na základe prekonaných, nevedeckých stereotypov predpokladať, že „sa z vašeho dieťaťa stane gej“, či nebodaj čakať, že sa vaše dieťa v tomto ohľade zmení. Nič z toho nemá byť pretláčané proti vôli dieťaťa, iba prezentované ako valídna možnosť. Ak sa dieťa cíti najlepšie v naratíve „zlého tela“, tak je to pre dané dieťa správny naratív. Takisto to môže premieľať v hlave celé roky a nakoniec to zmení na naratív „som chlapec, moje telo je chlapčenské telo“, ale stále bude potrebovať hormóny a skorú tranzíciu. A to je v poriadku. Toto nie je o prinútení ich k zmene zmýšľania alebo ich dotlačenia na cestu, ktorá pre nich nie je vhodná. Je to jednoducho ukázanie viacerých možností, než vôbec najznámejšie naratívy dovoľujú a možno trochu aj o tom, aby bolo čakanie na možnosť tranzície o niečo znesiteľnejšie.

Zdroje:
Binary Subverter, http://binarysubverter.wordpress.com/