1. Exotizácia - napriek tomu, že transrodové osoby nie sú bežnou súčasťou mediálneho obrazu a škandály zvyšujú čitateľnosť, transrodoví ľudia sú tiež ľudia a vždy je možnosť vybrať si, či človeka popíšete ako škandál, alebo nie.

2. Používanie nesprávneho (gramatického) rodu - veľmi často sa stretávame s používaním nesprávneho rodu. Pri označovaní transrodových ľudí používame označenie podľa ich preferencií. Teda ak sa niekto identifikuje ako muž, vyjadrujeme sa o ňom v mužskom rode; ak sa niekto identifikuje ako žena, označujeme ju ženským rodom. Ak potrebujeme písať o minulosti osoby, v čase, keď o nej nebolo známe, že je trans, stále používame rod, ktorý preferuje teraz. Neoznačujeme trans ženu (ženu, ktorej bol pri narodení pripísaný mužský rod) mužským rodom, aj keby to malo dodať výsledku viac „šťavy“. Spomínaný rod sa viaže aj na slovo „transsexuál“ - ak je nevyhnutné toto slovo použiť, použite ho na označenie osôb, ktoré sa identifikujú mužsky a pojem „transsexuálka“ na osoby, čo sa identifikujú žensky.

3. Popretie princípu sebaurčenia - to, ako sa niekto cíti a identifikuje je v rukách danej osoby. Nikto nie je väčším odborníkom na jej prežívanie, než osoba samotná. Každý človek by mal mať právo na sebaidentifikáciu, na výber vlastného gramatického rodu a mena. Napriek tomu, že pripísanie rodu/pohlavia sa v našej spoločnosti deje na základe jediného pohľadu lekára na gentálie pri narodení, väčšina ľudí sa stotožňuje s pohlavím/rodom, ktorý im bol takto určený. Pre niektoré osoby však nie sú genitálie alebo slovo lekára takýmto jednoznačným zdrojom identity a nevedia sa s pripísaným rodom stotožniť. Ľuďom, ktorí súhlasia s takto pridelenou identitou máme tendenciu veriť a nespochybňovať ich. Naopak, ľuďom, ktorí s ňou nesúhlasia máme tendenciu neveriť a spochybňovať ich. Toto spochybňovanie a požadovanie dôkazov a vysvetlení nielenže znevažuje prežívanie trans ľudí samotných, ale poteciálne zasahuje do súkromia všetkých, ktorých za trans ľudí ktosi považuje.

4. „Chce sa stať ženou“ - trans ľudia sa nestávajú mužmi alebo ženami, oni nimi už sú. Potrebujú len urobiť zmeny, ktoré budú viac vystihovať ich prežívanie. Slovný obrat „stávať sa mužom/ženou“ častokrát nepopisuje ich vlastný pocit. Popisuje to, že na to, aby dosiahli rešpekt okolia k preferovanej identite, musia prispôsobiť svoj zovňajšok, svoje prejavy. Ak o transrodových osobách píšete takto, prispievate k predstave, že si rešpekt zaslúžia, až keď splnia určité podmienky.

5. Uverejňovanie fotografii z minulosti - takmer každý žurnalista si pýta fotografie z minulosti. A nejde o fotografie, ktoré zobrazujú rôzne aspekty života človeka. Za najväčší úlovok sú považované tie, ktoré sú trošku štipľavé ukazujú, ako „žena bola mužom“, či naopak. Pýtať si tieto fotografie od trans ľudí je prejavom neúcty a nepochopenia situácie. Napriek tomu, že niektorí trans ľudia považujú svoju minulosť za niečo, na čo radi spomínajú a podelia sa o ňu, pre mnohých je to pripomienka obdobía bolesti, sebazapierania a beznádeje, ktoré si nechcú zbytočne pripomínať a už vôbec nie zdieľať s ostatnými.

6. Zásadne tragický príbeh - aj napriek nedostatku príbehov o trans ľuďoch sa predsalen nejaké vyskytujú. Veľmi často sú to príbehy plné ľútosti a smútku nad krutým osudom bytosti, ktorá nemôže a nevie žiť šťastný život. Niektorým trans ľuďom možno táto optika sedí, veľa z nich však žije šťastný a vyrovnaný život, alebo sa pasujú s problémami, ktoré bezprostredne nesúvisia s tým, že sú trans.

7. „Narodil/a sa v nesprávnom tele“ - často používaná metafora pre popísanie prežívania trans ľudí. Hoci táto myšlienka veľmi silne vystihuje prežívanie niektorých trans ľudí, ani zďaleka nejde o jediný spôsob prežívania transrodovej identity. Nie každá trans osoba prežíva vyslovene negatívny vzťah ku svojmu telu. Niektorí ľudia potrebujú pre svoje zdravie urobiť veľa rôznych zmien (hormonálne, operatívne), niektorým stačí nechirirgicky upraviť zovňajšok a zmeniť doklady. Mnoho transrodových ľudí má rado svoje telo a s radosťou ho používa.

8. „Zmena pohlavia“ - keďže v našej spoločnosti sa pojem pohlavie asociuje s genitáliami, pojmu zmena pohlavia sa vyhýbame. Genitálne operácie síce môžu byť súčasťou tohto procesu, ale veľmi často nie sú. Každá osoba má iné potreby v súvislosti so svojim telom a vôbec sa nemusia týkať zmien genitálií. Navyše, na Slovensku sa genitálne operácie (okrem kastrácie/sterilizácie, ktoré sa týkajú vnútorných orgánov) nevykonávajú. Pojem, ktorý zaŕňa všetky zmeny, ktoré prebiehajú vrátane telesných, sociálnych, medicínskych, psychologických a právnych je tranzícia. Nie je to normatívny termín, ktorý by sa snažil určiť čo všetko musia ľudia podstúpiť, aby ich identita bola uznaná.

9. „Úplná zmena pohlavia“ - pojem „úplná“ v tejto súvislosti priamo vyjadruje, že ak človek nepodstúpi genitálne operácie, nie je „dokončený“, nie je úplný. To môže platiť v individuálnych prípadoch ľudí, ktorí sa takto cítia, a teda je pre nich nutné podstúpiť takéto zákroky, aby sa cítili úplní. Neplatí však pre všetkých trans ľudí, dokonca pre niektorých by to znamenalo podsútpiť nútenú operáciu, ktorá nezodpovedá ich predstavám o vlatnom tele. Úplnosť nie je objektívne určená žiadnym konkrétnym zákrokom. Hovoriť o úplnej zmene znamená označovať mnohých ľudí za nedokončených a teda nie dosť hodnotných.

10. „Dať sa preoperovať na muža/ženu“ - rovnako ako „úplná zmena pohlavia“ redukuje človeka a jeho identitu na konkrétny akt, či počet operatívnych zákrokov a vylučuje transrodové osoby, ktoré nepotrebujú operatívne zákroky. Tento pojem nepribližuje trans človeka ako ľudskú bytosť, len vyjadruje kuriozitu o jeho medicínskej histórii.

11. „Skutočné ženy/skutoční muži“ - použítie pojmu „skutoční“ na označenie ľudí, ktorí nie sú trans, nevyjadruje objektívny názor na mužov a ženy, ale postoj autora, v ktorom vyjadruje, že pocity a identity a životy trans ľudí nepovažuje za dostatočne skutočné a podsúva im nižší význam a hodnotu. Pre ľudí, ktorí nie sú trans, či transrodoví, existuje pojem cis alebo cisrodoví – ide o obdobný pojem, akým je napr. heterosexuál vo vzťahu k homo- alebo bisexuálovi.

12. Transsexualita - nesprávne názov pre transsexualizmus, ktorý je pojem z medicíny a v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH 10) je označený ako diagnóza F 64.0. Je to zastaraný, hoci stále používaný pojem, ktorý zbytočne patologizuje transrodové osoby tým, že im dáva nálepku mentálne chorých. Zároveň nerešpektuje rôznorodosť trans ľudí a podporuje predstavu, že trans ľuďmi sú len tie osoby, ktoré sú lekári na základe istých kritérii ochotní takto označiť. Návrh v ďalšej verzii MKCH 11 upúšťa nielen od tohto pojmu, ale aj vykresľovania transrodovosti ako takej ako mentálnej poruchy. Na druhej strane, mnoho transrodových ľudí čerpá pojmy a koncepty z medicíny. Niektorí trans ľudia teda používajú pojem transsexualita, či transsexuál/ka na označenie vlastnej identity, či situácie. To je však vecou individuálnej voľby a vonkoncom nejde o strešný termín.