Článok vyšiel v časopise Šarm. Autor/ka: Rasťo Michalko | apríl 2014 

Pre mňa penis neznamená muž a vagína žena – tvrdí Christián Havlíček (27), ktorý pred troma rokmi zmenil pohlavie fyzicky aj v papieroch.

Vyzerá ako bežný mladík – polodlhé hnedé vlasy, dioptrické okuliare s tmavým rámom, mierne zarastená tvár, mužný hlas a silný stisk ruky. V dokladoch v kolónke pohlavie svieti písmeno M a už viac ako rok chodí s Lenkou. Keby ste ich stretli na ulici, prejdete po nich pohľadom a myšlienky sa vám zrejme pri nich nezastavia.

Keby vás však Christián zastavil a povedal vám, že je transmuž, asi by ste začali loviť v pamäti, či to súvisí s transsexualitou. Christián nemá tento výraz rád. Nechce svoj stav spájať so sexualitou. Cíti sa skôr ako duša, ktorá bola uväznená v nesprávnom tele. Bežný človek má však menej vznešené myšlienky a prvé, čo väčšine z nás napadne, je trocha prízemné: či má mužský pohlavnú úd, či je funkčný a či si mohol vybrať veľkosť.

Sme spokojní!

„Spočiatku som si myslel, že podstúpim rekonštrukciu genitálu,“ prezradí mi pokojne Christián. „Časom som si však uvedomil, že pre mňa penis neznamená muž a vagína žena. Som spokojný so svojím telom.“ Lenže my nedáme pokoj. Jeho Lenka je heterosexuálne orientovaná, neprekáža jej to? „Priateľka je spokojná. Veľmi dobre rozumie tomu, kto som a čo znamená byť trans. A verte, transľudia dokážu mať uspokojivý sexuálny život nezávisle od formy genitálií,“ odkazuje Christián zvedavcom. S Lenkou si plánujú založiť rodinu, dieťa počať umelým oplodnením od darcu alebo získať adopciou.

Každý to však má inak. Niektorí transľudia rekonštrukciu genitálií chcú. Plastickí chirurgovia pri tejto operácii za niekoľko tisíc eur, ktorá zatiaľ na Slovensku nie je možná, vymodelujú na tele pacienta penis z kože a zo svalov z inej časti tela. Na to, aby bol funkčný, musí jeho „majiteľ“ používať pumpičku. Pre Christiána to nie je priorita aj preto, že vlastnú orientáciu nerieši. „Ja sa zaľúbim do ľudí a kritérium pre mňa nie je to, či je to muž, žena, alebo transčlovek, alebo aké má genitálie.“

Viem, kým túžim byť

Christiánov príbeh však nebol vždy taký vyrovnaný, ako o ňom a o problémoch súvisiacich s ním dokáže dnes hovoriť. Hoci na detstvo sa nesťažuje. Tvrdí, že bolo pekné. „Zaujímalo ma najmä to, ako, kedy a s kým sa zahrám. Nezáležalo mi na tom, čo mám oblečené,“ spomína. Nepredstavujte si však, že bábikám od zúrivosti trhal hlavy. „Moje záujmy boli a sú rôzne, povedal by som rodovo neutrálne. Mám rád hudbu, sci-fi a postapokalyptické filmy, rád sa starám o zvieratá či o kvety. Nikdy ma nebavil šport a aj autá sú mi vzdialené.“

To, že nežije v tele, s ktorým sa stotožňuje, a chce, aby ho oslovovali v mužskom rode, si uvedomil až v puberte. Od šestnástich rokov začal nosiť nohavice, mikiny či košele a ostrihal si vlasy. Chcel, aby ho okolie vnímalo ako muža. Mal veľké šťastie. U rodiny a priateľov sa stretol s pochopením a podporou, hoci nechápali, čo znamená byť trans. „Musel im vysvetľovať, čo zmena pohlavia, takzvaná tranzícia, je, ako sa moje telo zmení a aké zákroky podstúpim. Našťastie to rešpektovali.“ Rovnako ako spolužiaci i pedagógovia na vysokej škole, kde študoval sociológiu.
Horšie bolo, že keď začal so svojou tranzíciou, čiže premenou, odrazu nevedel, na ktoré toalety patrí. A do ktorých šatní môže vojsť. „Ľudia sa obzerali, niekedy mi položili otázku, či som sa nepomýlil.“ Nepatril nikam. Veď aj meno si mal vybrať neutrálne. Alex, Nikola, Nikita, René? Rozhodol sa pre Christiána.

Nebolo to ľahké obdobie, o to väčšmi, že s nepochopením sa stretával aj u lekárov. „Napriek tomu, že sám som najlepšie vedel, kto som a aký túžim byť, musel som splniť isté, pre mňa divné diagnostické kritériá – dokázať, že som dostatočne mužom a že som sa ním narodil,“ vysvetľuje mladík, ktorého sedenia u sexuologičky trvali rok. Iní tam však chodia aj štyri. „Sťažovali sa mi, že ich lekárku napríklad zaujímalo aj to, akú profesiu majú. Vraj im neraz odporučila, aby zmenili povolanie, pretože práca v administratíve je príliš ,ženská‘. Totálny nezmysel, ale poslúchli ju. Iba sexuologička ich totiž môže odkázať na ďalšie zdravotnícke služby a na konci im vystaviť potvrdenie na zmenu mena a rodného čísla.“

Chris sa musel vyrovnať aj s odmietaním bežných lekárov. Keď prišiel na endokrinologické vyšetrenia, ktoré musel absolvovať, aby bolo jasné, či zvládne užívanie testosterónu, mnohí ho nechceli vyšetriť. „Často tvrdili, že s mojím rozhodnutím nesúhlasia.“ Christián napriek tomu vytrval.

Nútené odstránenie maternice

Po hormonálnej terapii sa jeho telo začalo meniť – zhrubol mu hlas, začalo rásť ochlpenie a redistribúciou tuku sa mu zmenila aj postava. „Hneď ako som začal užívať testosterón, objednal som sa na plastickú operáciu hrudníka.“ Takúto operáciu za vyše tisíc eur robia dvoma spôsobmi. Buď narežú miesto okolo bradavky a vyberú prsné žľazy a tuk, alebo ich vyberú dlhým rezom popod celý prsník. Transmuž si môže potom vybrať, či si tam dá vložiť implantáty v tvare mužských prsných svalov, alebo nie. Christián o žiadne implantáty nestál, bol rád, že sa zbavil niečoho, čo mu na tele prekážalo. Prsia dlhé roky schovával a maskoval a zrazu mohli byť minulosťou. „Pamätám sa, aký som bol šťastný, keď som sa po prvý raz prechádzal vyzlečený na kúpalisku.“
Napriek tomu, že dosiahol takmer všetko, po čom túžil, musel podstúpiť ešte jednu operáciu. „Nútenú kastráciu, čiže odstránenie maternice a vaječníkov. O nútenej hovorím preto, že ak ju nepodstúpite, lekár vám nevystaví potvrdenie na zmenu dokladov,“ vysvetľuje a dodáva, že inak by tento zákrok neabsolvoval, pretože je rizikový a výsledok ani nevidno. Až po ňom však dostal papier pre matriku. To bolo pred troma rokmi.

Pomáha podobným

„To, že som transmuž, si uvedomujem každý deň. A je to pozitívny pocit. To, že ma pri narodení označili za dievča, je už vzdialené,“ hovorí muž, ktorý teraz pomáha ľudom prežívajúcim rovnaký problém, aký mal kedysi on sám. „Pracujem v organizácii TransFúzia, manažujem aktivity, poskytujem individuálne poradenstvo pre transľudí, organizujem s kolegami podporné skupiny, venujem sa vzdelávaniu a výskumu. A to ma napĺňa. Cítim sa skvele,“ dodáva pri našom lúčení. Pred sebou vidím mladého vyrovnaného muža, ktorý neochvejne išiel za tým, čo cítil. Napriek prekážkam, ktoré sa mu postavili do cesty. Nemusíte s ním súhlasiť, stačí ho rešpektovať.